Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj

Východiská pre obsah zákona

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. V. EÚ L 187, Zv. 57, 26. 6. 2014)

Druhy stimulov

• Dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu na:
  • podporu základného výskumu, priemyselného (aplikovaného) výskumu, experimentálneho vývoja alebo
  • vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti,
• úľava na dani z príjmu.

Vymedzenie pojmov týkajúcich sa pomoci na výskum, vývoj (Výber z Čl. 2 Nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014...)

1. „pomoc“ je každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy;
26. „intenzita pomoci“ je brutto výška pomoci vyjadrená ako percento oprávnených nákladov pred odpočítaním daní alebo iných platieb;
83. „organizácia venujúca sa výskumu a šíreniu poznatkov“ je subjekt (ako sú univerzity alebo výskumné inštitúty, agentúry technologického transferu, sprostredkovatelia v oblasti inovácie, fyzické alebo virtuálne spolupracujúce subjekty zamerané na výskum) bez ohľadu na jeho právne postavenie (verejnoprávny alebo súkromnoprávny subjekt) alebo spôsob financovania, ktorého primárnym cieľom je nezávisle vykonávať základný výskum, priemyselný výskum alebo experimentálny vývoj alebo vo veľkej miere šíriť výsledky takýchto činností prostredníctvom vyučovania, publikačnej činnosti alebo transferu poznatkov. Ak takýto subjekt vykonáva aj hospodárske činnosti, musia sa financovanie, náklady a príjmy spojené s takýmito hospodárskymi činnosťami účtovať osobitne. Podniky, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať takýto subjekt, napríklad v postavení akcionárov alebo členov, nesmú mať prednostný prístup k výsledkom, ktoré dosiahol;
84. „základný výskum“ je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná najmä s cieľom získať nové poznatky o podstatných základoch javov a o pozorovateľných skutočnostiach bez plánovaného priameho komerčného uplatnenia alebo použitia;
85. „priemyselný výskum“ je plánovaný výskum alebo kritický prieskum zameraný na získanie nových poznatkov a zručností pre vývoj nových výrobkov, procesov alebo služieb alebo na dosiahnutie významného zlepšenia existujúcich výrobkov, procesov alebo služieb. Patrí k nemu vývoj častí komplexných systémov a môže zahŕňať aj stavbu prototypov v laboratórnych podmienkach alebo v podmienkach so simulovanými rozhraniami prepojenými na existujúce systémy, ako aj pilotné linky, ak sú potrebné pre priemyselný výskum, a to najmä na schválenie generickej technológie;
86. „experimentálny vývoj“ je získavanie, kombinovanie, formovanie a používanie existujúcich vedeckých, technologických, obchodných a iných relevantných poznatkov a zručností s cieľom vyvinúť nové alebo vylepšené výrobky, postupy alebo služby. To môže zahŕňať napríklad aj činnosti zamerané na koncepčnú definíciu, plánovanie a dokumentáciu nových výrobkov, postupov alebo služieb.
    Experimentálny vývoj môže zahŕňať vývoj prototypov, názorné predvádzanie, pilotné projekty, testovanie a overovanie nových alebo vylepšených výrobkov, procesov alebo služieb v prostredí zastupujúcom skutočné prevádzkové podmienky, kde primárnym cieľom je ďalej technicky vylepšiť výrobky, procesy alebo služby, ktoré nie sú ešte do veľkej miery stanovené. Vývoj komerčne využiteľných prototypov a pilotných projektov sem patrí aj vtedy, keď sú tieto nevyhnutne konečným obchodným výrobkom a ich výroba je príliš nákladná, než aby boli použité výlučne na účely predvádzania a overovania.
    Experimentálny vývoj nezahŕňa bežné alebo pravidelné úpravy existujúcich výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, ani ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenia;
87. „štúdia uskutočniteľnosti“ je hodnotenie a analýza potenciálu projektu s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech;
88. „náklady na personál“ sú náklady na výskumných pracovníkov, technikov a iných pomocných pracovníkov v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na relevantnom projekte alebo činnosti;
89. „trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok kolúzie. Za transakciu spĺňajúcu zásadu trhového odstupu sa považuje akákoľvek transakcia, ktorej predchádzal otvorený, transparentný a nediskriminačný postup;
90. „efektívna spolupráca“ je spolupráca medzi najmenej dvoma nezávislými stranami, ktorej cieľom je výmena poznatkov alebo technológií alebo dosiahnutie spoločného cieľa založeného na deľbe práce, kde strany spoločne definujú rozsah projektu spolupráce, prispievajú k jeho realizácii a zdieľajú riziká i výsledky. Náklady projektu môže znášať v plnej výške jedna alebo viacero strán, čím sa ostatné strany odbremenia od jeho finančných rizík. Zmluvný výskum a poskytovanie výskumných služieb sa nepovažujú za formy spolupráce.
91. „výskumná infraštruktúra“ sú zariadenia, zdroje a súvisiace služby, ktoré využíva vedecká komunita na uskutočňovanie výskumu vo svojich príslušných odboroch; toto vymedzenie zahŕňa vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov, zdroje založené na poznatkoch, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie, ktoré umožňujú také infraštruktúry založené na informačných a komunikačných technológiách, ako sú siete GRID, výpočtová technika, softvér a komunikácie, alebo akýkoľvek iný subjekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre uskutočňovanie výskumu. Takéto infraštruktúry môžu byť sústredené na jednom mieste alebo „distribuované“ (organizovaná sieť zdrojov) v súlade s článkom 2 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (40);
93. „vysokokvalifikovaní pracovníci“ sú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním a aspoň 5 rokmi príslušnej odbornej praxe, do ktorej môže patriť aj doktorandské štúdium;

Žiadatelia o stimuly

1. mikropodnikateľ – počet zamestnancov menej ako 10 a obrat za rok nižší ako 2 mil. eur alebo hodnota majetku nižšia ako 2 mil. eur,
2. malý podnikateľ – počet zamestnancov menej ako 50 a obrat za rok nižší ako 10 mil. eur alebo hodnota majetku nižšia ako 10 mil. eur,
3. stredný podnikateľ - počet zamestnancov do 250 a obrat za rok nižší ako 50 mil. eur alebo hodnota majetku nižšia ako 43 mil. eur,
4. veľký podnikateľ – počet zamestnancov vyšší ako 250 a obrat za rok vyšší ako 50 mil. eur alebo hodnota majetku vyššia ako 43 mil. eur.

Maximálna výška stimulov

Max. výška stimulov (dotácie + úľavy na dani z príjmov), bez súhlasu EÚ:

• ak je predmetom projektu prevažne základný výskum: 40 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie základného výskumu;
• ak je predmetom projektu prevažne priemyselný výskum: 20 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie priemyselného výskumu alebo spoločne do kategórií priemyselného výskumu a základného výskumu;
• ak je predmetom projektu prevažne experimentálny vývoj: 15 mil. EUR na jeden podnik a jeden projekt; v prípade, že viac ako polovica oprávnených nákladov projektu vznikla v súvislosti s činnosťami, ktoré patria do kategórie experimentálneho vývoja;
• pomoc na štúdie uskutočniteľnosti v rámci prípravy výskumných činností: 7,5 mil. EUR na jednu štúdiu;

Intenzita stimulov - podľa Nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014

Pomoc na výskumné a vývojové projekty

1. Pomoc na výskumné a vývojové projekty je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 zmluvy a je oslobodená od notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku a kapitole I.
2. Podporovaná časť výskumného a vývojového projektu v plnej miere patrí do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:
   1. základný výskum;
   2. priemyselný výskum;
   3. experimentálny vývoj;
   4. štúdie uskutočniteľnosti.
3. Oprávnené náklady na výskumné a vývojové projekty sa priradia ku konkrétnej kategórii výskumu a vývoja, pričom ide o tieto oprávnené náklady:
   1. náklady na personál: výskumní pracovníci, technici a iní pomocní pracovníci v rozsahu, v ktorom sa podieľajú na projekte;
   2. náklady na nástroje a vybavenie v rozsahu a v období ich použitia v rámci projektu. Ak sa takéto nástroje a vybavenie nepoužívajú v rámci projektu počas celej doby svojej životnosti, za oprávnené náklady sa považujú jedine odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad;
   3. náklady na budovy a pozemky v rozsahu a v trvaní ich použitia v rámci projektu. V súvislosti s budovami sa za oprávnené náklady považujú iba odpisy zodpovedajúce dĺžke projektu vypočítané na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad. V prípade pozemkov sú oprávnenými nákladmi náklady na komerčný prevod alebo skutočne vynaložené kapitálové náklady;
   4. náklady na zmluvný výskum, poznatky a patenty zakúpené alebo licencované z vonkajších zdrojov na základe zásady trhového odstupu, ako aj náklady na poradenské služby a rovnocenné služby použité výlučne na daný projekt;
   5. ďalšie režijné náklady a iné prevádzkové náklady, a to vrátane nákladov na materiály, dodávky a podobné výrobky, vzniknuté priamo v dôsledku projektu.
4. Oprávnené náklady na štúdie uskutočniteľnosti sú náklady vynaložené na štúdiu.
5. Intenzita pomoci v prípade každého príjemcu nepresahuje:
   1. 100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;
   2. 50 % oprávnených nákladov v prípade priemyselného výskumu;
   3. 25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja;
   4. 50 % oprávnených nákladov v prípade štúdií uskutočniteľnosti.
6. Intenzity pomoci sa v prípade priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja môžu zvýšiť až na maximálnu intenzitu pomoci vo výške 80 % oprávnených nákladov, a to:
1. o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky;
2. o 15 percentuálnych bodov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
1. projekt zahŕňa účinnú spoluprácu:
• medzi podnikmi, spomedzi ktorých aspoň jeden je MSP, alebo sa uskutočňuje v najmenej dvoch členských štátoch, alebo v jednom členskom štáte a v zmluvnej strane dohody o EHP, pričom žiadny podnik jednotlivo neznáša viac než 70 % oprávnených nákladov, alebo
• medzi podnikom a jednou alebo viacerými organizáciami venujúcimi sa výskumu a šíreniu poznatkov, pričom tieto organizácie znášajú prinajmenšom 10 % oprávnených nákladov a majú právo uverejňovať výsledky vlastného výskumu;
2. výsledky projektu sa vo veľkej miere rozšíria prostredníctvom konferencií, uverejnením, vo voľne prístupných úschovniach dát alebo prostredníctvom bezplatného softvéru alebo softvéru s otvoreným zdrojom
7. Intenzity pomoci na štúdie uskutočniteľnosti možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky

Úľava na dani z príjmov (UDP)

výška UDP = K. (ZDP / 100) x 19 %

pričom K = VN podnikateľa / (VN podnikateľa + dotácia zo ŠR)

Úľava na dani je len do výšky VN podnikateľa
(VN podnikateľa sú aj úver, pôžička)

ZDP – základ dane z príjmov, K – koeficient pre výpočet úľavy na dani z príjmov, VN – vlastné náklady podnikateľa, ŠR – štátny rozpočet, UDP - úľava na dani z príjmov

Podmienky poskytnutia stimulov

Proces schvaľovania stimulov

• Žiadosť na MŠ SR:
  1. úroveň hodnotenia – dvaja posudzovatelia posudzujú celkovo žiadosť a pravosť uvedených údajov,
  2. úroveň – dvaja posudzovatelia posudzujú projekt.
• Úľava na dani
  • vyjadrenie MF SR.
• Schválenie
  • do 2 mil. eur MŠ SR,
  • nad 2 mil. eur vláda SR.

Dokumenty na stiahnutie

Zákon z 23.4. 2009 o stimuloch pre výskum a vývoj (formát: PDF, veľkosť: 81kB)

Zákon z 23.4. 2009 o stimuloch pre výskum a vývoj.